Zástupcovia Únie miest Slovenska (ÚMS) sa v októbri zúčastnili praktickej exkurzie o problematike recyklácie textilu. Organizátorom bol expertný partner ÚMS a jeho odborníci z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky INCIEN.

Čo sa bude ďalej diať v mestách s vyhodeným oblečením? Aj to je výzva, ktorá nás čaká v najbližšom období v oblasti odevov a textilu. Dilemy postavenia zberových spoločností, recyklátorov, či ako bude vyzerať zavedenie recyklácie textilu v našich mestách od 01.01.2025. Aj to boli kľúčové témy exkurzie Trash Tour „Móda ale odpad? Od jeho zberu, prepravy až po zhodnotenie“. Cieľom exkurzie bolo prepojiť odbornú verejnosť s praxou a ukázať zákonodarcom zblízka veci, o ktorých rozhodujú.

Jana Červenáková, výkonná viceprezidentka ÚMS: „Exkurzia Trash Tour, určená pre odbornú verejnosť, je výborným prepojením štátnej správy s verejnou správou a praxou, pre ktoré sú zákony tvorené. Aj textil je oblasťou, ktorá sa týka sa každého z nás. Vieme, že rýchla móda je veľkým celospoločenským problémom a významným faktorom, ktorý zasahuje do kvality životného prostredia. Slovenské mestá sa touto problematikou budú musieť začať vážnejšie zaoberať.“

Účastníci sa počas exkurzie pozreli na to, ako takýto zber zabezpečuje spoločnosť Ekocharita, ktorá už dlhodobo realizuje zber textilu v mestách a obciach. Čo sa s vyzbieraným textilom deje ďalej a akú cestu absolvuje po zbere vysvetlili odborníci v spoločnosti SK-TEX, ktorá recykluje textil od roku 1998 tak, aby sa maximálne využil jeho potenciál. Trash tour sa zúčastnili aj zástupcovia členských miest ÚMS Bratislavy a Trenčína, Organizácie zodpovednosti výrobcov Natur-Pack, Ministerstva životného prostredia SR, konzultačnej spoločnosti, študenti Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského a Ekonomickej univerzity.

Textil je špecifický produkt a týka sa každého z nás. Rýchla móda je jednou z významných oblastí, ktorá ovplyvňuje kvalitu životného prostredia, ako aj nastavenie sociálnych politík v krajinách s masovou výrobou. Jednou z reakcií na riešenie tohto problému je aj plánované zavedenie povinnosti oddeleného zberu textilného odpadu. Tá bude zavedená od 01.01.2025 v rámci celej EÚ. Slovenská republika sa na ňu tiež musí pripraviť, v súčasnosti však žiaden návrh systému neexistuje. Aj na základe zrealizovanej Trash tour MŽP SR avizovalo vytvorenie pracovnej skupiny pre nastavenie systému zberu a zhodnocovania textilu.

Rozhovor s expertkou ÚMS pre životné prostredie:

Recyklácia textilu v mestách

Odpovedá Zuzana Čachová, expertka ÚMS pre životné prostredie

1. Prečo je téma, z pohľadu mesta, aktuálna a aké benefity táto skúsenosť mala pre Vás, ako pre zástupcu ÚMS?

Od roku 2025 vzniká našim samosprávam (a aj všetkým členským štátom EÚ) nová povinnosť - zaviesť triedený zber textilu. Ten je v súčasnosti dobrovoľný a zavedený je len v niektorých mestách. Aktuálne funguje na princípe samofinancovania. Tým, že to bude nová povinnosť a nie je ešte úplne jasné v akom rozsahu bude potrebné jej zabezpečenie, je táto téma pre mestá veľmi aktuálna. Jeden krát vidieť je efektívnejšie, ako sto krát počuť a Trash Tour za textilom odhalil,  že problematika zberu, pretrieďovania a následného spracovávania textilu  vôbec nie je taká jednoduchá, ako sa možno javí. Pre ďalšie použitie typu „second hand“ slúži len nepoškodený textil, ostatné veci musia byť roztriedené podľa kvality textilu a požiadaviek spracovateľa, aby sa dostali na recykláciu. Môže tak z toho vzniknúť napr. izolačný materiál, zvyšok musí ísť na skládku. Na Slovensku nie je dostatok spracovateľov textilu a nie je zatiaľ ani určená finančná zodpovednosť za nakladanie s týmto odpadom.

2. Ako hodnotíte diskusiu so zástupcami  MŽP SR? Na čom ste sa dohodli, aké sú najbližšie plány v rámci spoločnej spolupráce?

Účasť MŽP SR, ako aj ostatných platforiem, na tejto akcii vytvorila priestor na vzájomnú výmenu skúseností z rôznych pohľadov a definovanie si pálčivých problémov, ktoré nový zber môže priniesť. Je nevyhnutné zadefinovať legislatívu týkajúcu sa tejto povinnosti a určiť jednotlivé zodpovednosti, vrátane tej finančnej za celú túto aktivitu. Z pohľadu miest sa nám javí ako správna cesta – systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov, aby výrobca už pri výrobe takéhoto produktu cítil zodpovednosť  aj za jeho likvidáciu a bol motivovaný vyrábať to, čo je možné recyklovať. MŽP SR avizovalo vytvorenie odbornej pracovnej skupiny, ktorá by sa touto problematikou zaoberala, aby sa legislatíva, rozsah tejto povinnosti a jednotlivé zodpovednosti za ne, nastavili realizovateľne.

3. V čom vidíte ešte ďalšie výzvy v tejto oblasti?

Už v súčasnosti vieme, že spracovateľské kapacity na tento typ odpadu nie sú dostatočné, a to v podstate zatiaľ nevieme predpokladať o aké reálne vyzbierané množstvá pôjde, ak tento zber bude zavedený plošne všade. Preto je nevyhnutné naštartovať procesy, ktoré budú viesť k chuti investorov budovať linky a zariadenia, ktoré sa budú vedieť o tento špecifický textilný odpad postarať. Je nutné predísť tomu, že sa po zbere a pretriedení zistí, že tento odpad musí ísť na skládku, lebo ho nie je kde efektívne zrecyklovať.