Stanovisko Únie miest Slovenska k Národnému integrovanému reformnému plánu
„Moderné a úspešné Slovensko“

Únia miest Slovenska víta predloženie NIRP na verejnú diskusiu. Slovensko nevyhnutne potrebuje jasnú víziu, ktorá presahuje jedno volebné obdobie, najmä takú, ktorá nebude konzervovať neudržateľné, ale prinesie inovácie a reakciu na prebiehajúce a očakávané trendy. Nielen v ekonomike, ale aj v správe štátu. Ako to v úvode materiálu „Moderné a úspešné Slovensko“, definuje podpredseda vlády a minister financií je cieľom realizácie vízie: „urobiť zo Slovenska krajinu kde budeme radi žiť“. Podľa Únie miest Slovenska je možné tento ambiciózny cieľ naplniť iba výrazným posilnením zodpovednosti miest, obcí a regiónov pri rozvoji a správe územia. Potom nás môžu navrhované reformy „katapultovať k vyššej kvalite života, k métam, ktoré sa nám môžu zdať nedosiahnuteľné“. Vítame, že v materiáli predloženom na verejnú diskusiu je väčšina téz, ktoré sú v súlade s hodnotami a prioritami Únie miest Slovenska. Čo nám však chýba, je ucelená predstava inštitucionálnej zmeny spravovania Slovenska. Zúženie zmeny na komunálnu reformu nerieši podstatu problému. Ak hovoríme o vízii moderného Slovenska, sme presvedčení, že je potrebné načrtnúť míľniky a ciele pre úpravu celkového modelu verejnej správy vrátane regionálnej úrovne a vplyvov na centrálnu úroveň. Práve nedodržanie princípov delenia kompetencií medzi jednotlivými úrovňami v minulosti, spôsobuje neprehľadnosť a neefektívnosť verejnej správy, čo nám vytýkajú aj správy Európskej komisie. Zmena rozdelenia kompetencií a pokračovanie v realizácii stratégie decentralizácie, ktorej výsledkom bude lepšie využitie prírodného a ľudského potenciálu obcí a regiónov, má byť premietnutá do jednotlivých priorít vízie moderného Slovenska. Nielen preto, že práve táto stratégia v rokoch 1998 – 2006 výrazne prispela k dobiehaniu životnej úrovne vyspelých štátov EÚ, ale aj preto, že nadmerná centralizácia obmedzuje hospodársky rast a schopnosť riešiť regionálne disparity. Decentralizácia nie je cieľ. Je to stratégia podporujúca kvalitatívnu premenu Slovenska podobne, ako realizácia stratégie ekonomickej a politickej liberalizácia. Podľa analýzy OECD, decentralizácia môže priniesť Slovensku až 10% rast HDP. Únia miest Slovenska ešte pred voľbami sformulovala tézy svojich predstáv v texte „Dozrel čas na zmenu“, ktorý schválila na mimoriadnom sneme (január 2020) a poskytla parlamentným politickým stranám a verejnosti. Systémovú zmenu verejnej správy sme definovali v piatich spoločne súvisiacich reformách: 1.zmena rozdelenia kompetencií medzi centrálnou vládou a územnou samosprávou a následne medzi obce a vyššie územné celky 2.posúdenie potrebnosti a realizácia zmeny územnosprávneho usporiadania, 3.zmena financovania 4.nový systém finančného vyrovnávania regionálnych rozdielov, 5.nová paradigma regionálnej politiky Domnievame sa, že navrhované zmeny reagujú na všetky 3 „KO kritériá“ zo strany Európskej komisie, podľa ktorých opatrenia musia: 1.byť v súlade s Country Specific Recommednations 2.podporovať prechod na zelenú a digitálnu ekonomiku 3.podporovať schopnosť krajiny udržateľne obnoviť rast HDP a zamestnanosť na pred kovidovú úroveň Zároveň navrhované zmeny prispejú k naplneniu aj ďalších kritérií Európskej komisie ako: dlhodobosť, preukázateľnosť nákladov, preukázateľnosť vplyvu na pracovné miesta a jednoznačný implementačný plán. Pripomienky k NIRP a námety na diskusiu z pohľadu Únie miest Slovenska FIŠKÁLNE REFORMY Únia miest Slovenska podporuje prorastový daňový mix, teda zníženie zdanenia práce a zvyšovanie majetkových daní. V tejto súvislosti a s väzbou na posilnenie úloh regiónov, ale aj zvýšenia spokojnosti občanov s kvalitou poskytovaných služieb, odporúčame do vízie zahrnúť: 1.posilnenie vlastných príjmov miest a obcí a užšie prepojenie s ich ekonomickou aktivitou ovo väzbe na zmenu kompetencií alokovať 100% výnos dane z príjmu fyzických osôb do miestnej samosprávy (financovanie vyšších územných celkov, ak budú existovať navrhujeme z iných zdrojov, definovaných v našom materiály) ozvážiť zavedenie dodatočného zdaňovania nad rámec štátnych daní (hybridné dane), medzi ktoré navrhujeme zaradiť daň z nehnuteľností a daň z príjmu fyzických osôb z podnikania so stanovením hornej hranice prirážky ozmenu stanovenia sadzieb dane z ubytovania (podľa kategórie zariadenia) 2.zmena prerozdeľovacieho mechanizmu (finančné vyrovnávanie), nakoľko súčasné finančné vyrovnávanie podľa nariadenia vlády č. 668/2004 považujeme za prekonané, neodrážajúce zásadné zmeny za ostatných 15 rokov, konkrétne: okritériá vzorca nezohľadňujú skutočné záťaže v území, napr. chudoba, nezamestnanosť, hustota, dochádzka, sídelná štruktúra, počet obyvateľov inej národnosti, sociálne problémy,... nereagujú na demografické zmeny, nezohľadňujú dostatočne záťaže centier osídlenia, mestá s verejnou dopravou,..... oúprava súčasného vzorca bude mať rovnaké politické náklady ako presadenie nového systému cieľom navrhovanej zmeny sú oobmedzenie napätie medzi zámermi centrálnej vlády a územnou samosprávou v prípade dopadov návrhu daňových zmien (uvažovaný prorastový daňový mix) o zvýšenie spravodlivosti systému tým, že vzájomná solidarita miest, obcí, ale aj vyšších územných celkov sa bude týkať iba vyrovnávania zdrojov (daňovej sily), zatiaľ čo vyrovnávanie nadmerných záťaží socioekonomického charakteru, geograficko-topografické záťaže a záťaže centier osídlenia na seba prevezme štátny rozpočet oznižovanie rozdielov daňovej a finančnej sily obcí oposilnenie finančnej autonómie obcí oumožnenie daňovej konkurencie v regionálnej a medzinárodnej dimenzií ogarancia minimálnej daňovej sily obcí a vyšších územných celkov štátom oznižovanie nadmernej záťaže centier osídlenia otlak na zvyšovanie efektivity zdrojov vyrovnávaním záťaží zo štátneho rozpočtu princípy návrhu: ooddelenie vyrovnávania zdrojov a záťaží ouzákonenie väzby medzi horizontálnym a vertikálnym finančným vyrovnávaním oprechodné dorovnávanie dôsledkov zmeny oautomatické posúdenie systému aspoň raz za volebné obdobie 3.zavedenie modernizačného fondu na projektovej báze a fondu na podporu regionálne dopravy 4.zavedenie transparentného mechanizmu na vyčíslovanie dopadov zákonov na rozpočty miest ZELENÁ EKONOMIKA Oblasť rozvoj regiónov Únia miest Slovenska odporúča do vízie zaradiť zmenu paradigmy regionálnej politiky štátu, nakoľko doterajšia politika zlyhala, o čom svedčia aj vládne dokumenty (napr. správa k Národnej stratégii regionálneho a územného rozvoja (2017). Bohužiaľ, ani v súčasnosti pripomienkovaný Návrh Vízie a stratégie rozvoja Slovenska do roku 2030 - dlhodobá stratégia udržateľného rozvoja Slovenskej republiky – Slovensko 2030 tieto negatíva nerieši, čo sa premieta následne aj do prípravy územia na čerpanie eurofondov. Jedným z dôvodov zlyhávania je aj súčasný „regionálny model“ spravovania územia, ako aj rozdelenie kompetencií a financií medzi centrálnou vládou a územnou samosprávou v oblasti regionálnej politiky. Vo väzbe na prerozdelenie kompetencií a zmenu financovania Únia miest Slovenska navrhuje, aby regionálna politika neriešila prioritne vyrovnávanie regionálnych disparít, ktorú by na seba mal prevziať nový systém finančného vyrovnávania (viď Fiskálne reformy) . Zároveň navrhujeme aby: 1.centrálna úroveň sústredila svoju pozornosť na vytváranie rámcových podmienok, t.j. posilnenie regionálne diferencovaného daňového systému na nový mechanizmus finančného vyrovnávania a na umiestňovanie investícií celoštátneho významu, všetko ostatné má byť úlohou regiónov 2.hlavným cieľom regionálnej politiky bol rast konkurencieschopnosti regiónov prostredníctvom inovácií orientáciou na pridanú hodnotu a uprednostňovanie podpory centier rastu a jadrových území mestských regiónov 3.nositeľmi regionálnej politiky boli homogénne regióny, za ktoré považuje Únia miest Slovenska spojenia obcí, pri tvorbe regiónov je geografická väzba, ekonomická funkčnosť a cieľ spoločne riešiť úlohy nadradená inštitucionálnym hraniciam, existujúce regionálne štruktúry nie sú dotknuté, je na rozhodnutí regiónov, akú organizačnú formu zvolia pri plnení svojich úloh 4.prišlo k lepšiemu previazaniu regionálnej politiky s priestorovými politikami v regióne (rozvoj miest a mestských regiónov, poľnohospodárska politika, politika životného prostredia a dopravy). VZDELÁVANIE Únia miest Slovenska podporuje posilnenie ranej starostlivosti a predprimárneho vzdelávania, samozrejme vo väzbe na spôsob financovania kapitálových a prevádzkových výdavkov. Únia miest Slovenska rovnako podporuje zmenu v oblasti riadenia regionálneho školstva rezortom školstva. Optimalizácia siete základných škôl Únia miest Slovenska podporuje optimalizáciu siete škôl, ale nedomnieva sa, že je nevyhnutné jej prepojenie s komunálnou reformou. Odporúčame: integráciu škôl do školských obvodov, so stanovením min. počtu žiakov (alternatívne so stanovením počtu škôl) a posilnenie právomocí školských obvodov (napr. príprava školskej politiky, určovanie siete škôl, financovanie škôl v rámci školského obvodu pri rešpektovaní rámcových centrálnych pravidiel, platové pomery, metodika, výber učebníc, databázy, informácie,..) s možnosťou vytvárania školských obvodov aj s iným vyučovacím jazykom. Modernizácia budov a areálov škôl Súhlasíme s tým, aby bol normatív na žiaka rozšírení o kapitálové výdavky určené na modernizáciu. V prípade vytvorenia školských obvodov bude o ich alokácii rozhodované v rámci školského obvodu. ZDRAVIE Reforma dlhodobej zdravotno – sociálnej starostlivosti Odporúčame, aby súčasťou opatrení bola aj zásadná zmena financovania sociálnych služieb, kedy klient a nie zariadenie má byť nositeľom štátneho príspevku. VEREJNÉ INŠTITÚCIE A REGULÁCIA Reforma samospráv Únia miest Slovenska súhlasí s cieľom reformy, ako aj so zámerom zmeny v rozdelení kompetencií. Nesúhlasíme však s určovaním kategórií obcí s rôznymi kompetenciami a ani so zrušením mestských častí v Bratislave a Košiciach. Podľa nás nie je možné, vzhľadom na v súčasnosti kritizovaný stav, pripraviť iba reformy miestnej samosprávy bez súčasného riešenia samosprávy vyšších územných celkov, miestnej štátnej správy s dopadom na ministerstvá a ústredné orgány. Komplexný prístup pri definovaní nového modelu nebráni etapizácii jeho uvádzania do praxe (napr.: zmeny týkajúce sa územnej samosprávy k dátumu volieb v roku 2022, zmeny týkajúce sa centrálnej úrovne k voľbám v roku 2024). Preto odporúčame: 1.v oblasti kompetencií: a.posúdenie súčasného rozdelenia úloh podľa princípov subsidiarity, politickej a fiskálnej ekvivalencie, nedelenia zodpovednosti a kompenzácie externalít, ktorých výsledkom bude nové definovanie úloh obcí, vyšších územných celkov a miestnej štátnej správy, b.posúdenie možnosti presunu ďalších úloh z ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy na mestá, resp. vyššie územné celky, c.posúdenie rozsahu povinných úloh (deregulácia) územne samosprávy z pohľadu významu pre štát ako celok, d.zváženie možnosti uloženia povinne spolupráce miest a obcí v oblastiach pre štát ako celok dôležitých (vzdelávanie, plánovanie, zelená ekonomika, obehové hospodárstvo, odpady,....), e.definovanie spolupráce centrálnej vlády a územnou samosprávou v úlohách na ktorých sa bude centrálna vláda podieľať. 2.v oblasti územnosprávneho usporiadania vo väzbe na prerozdelenie kompetencií a navrhované zmeny financovania: a.posúdenie opodstatnenosti existencie vyšších územných celkov v súčasnej podobe a rozhodnutie o ich budúcnosti (zachovať, zmeniť počet, zrušiť), s tým, že v prípade ich ďalšej existencie definovať nový spôsob ich financovania, ako v prípade miest a obcí (viď fiškálne reformy), b.podporu dobrovoľného zlučovania obcí s využitím skúseností a nástrojov z iných štátov.