Rokovanie Republikovej rady ÚMS v Pezinok

Tlačová správa, Pezinok 10.6. 

Stav mestských rozpočtov 2024, reforma financovania materských škôl a  výzva vláde SR na riešenie podpory cudzincov v mestách. Toto boli témy dnešného  rokovania Republikovej rady Únie miest Slovenska (ÚMS) v členskom meste Pezinok. Zástupcovia ÚMS sa zhodli, že mestá robia maximum, aby obyvateľom, aj napriek zhoršujúcim sa finančným a legislatívnym podmienkam, poskytovali kvalitné služby pre ich každodenný život, ako aj pre rozvoj svojho územia. Žiadajú však vládu, aby pri svojich rozhodnutiach brala výrazný ohľad na to, aký vplyv majú v praxi  na fungovanie samospráv. Aktuálna situácia je dlhodobo neudržateľná. ÚMS je, ako relevantný a odborný partner, pripravená na diskusiu a spoluprácu pri hľadaní riešení so všetkými partnermi a predstaviteľmi vlády SR v zásadných témach, ktoré sa dotýkajú samospráv a ktoré majú priamy vplyv na kvalitu života obyvateľov.

Aktuálna finančná situácia samospráv - Richard Rybníček, prezident ÚMS: „To, čo bolo zo strany rezortu financií prezentované ako veľká pomoc, dopadlo ako psia povinnosť štátu neobrať samosprávy o minimálny zdroj príjmov. Oceňujeme, že Ministerstvo financií s nami komunikuje aspoň na úrovni štátnych tajomníkov, no naďalej budeme žiadať pána ministra o rokovanie a prijatie zásadného riešenia. Naďalej tiež žiadame, aby sa vláda SR jasne vyjadrila, ako majú samosprávy  zvládnuť aktuálnu finančnú situáciu, kedy sa v mestách rozpadávajú tohtoročné rozpočty a ohrozené sú aj rozpočty pre rok 2025.“

Hlavný zdroj financovania samosprávy, daň z príjmu fyzických osôb (DPFO), skončil v máji 2024 v mínuse približne 25 mil. eur. Dôvodom je finálne zúčtovanie uplatnenia daňového bonusu  pre živnostníkov a zamestnancov na základe zákona z dielne exministra financií Igora Matoviča. Ak by v máji samosprávy nedostali peniaze z dane z príjmu právnických osôb (DPPO) vo výške 157 697 eur, na ich  účtoch by svietila nula.  Financovanie služieb obyvateľom sa však nedá zastaviť a samospráva si nemôže, na rozdiel od štátu, peniaze požičať.  ÚMS pripomína, že aj táto situácia je vyvolaná dlhodobým neriešením systémovej zmeny vo financovaní samospráv. ÚMS ako jediné samosprávne združenie predstavila komplexnú zmenu financovania samosprávy a je stále pripravená na diskusiu o zmene. Doteraz však na túto iniciatívu nebola zo strany vlády žiadna odozva a dnes doplácame na túto nečinnosť.

Reforma financovania materských škôl - ÚMS  nesúhlasí s aktuálnym návrhom zákona. Navrhujeme predloženú zmenu financovania materských škôlok  odmietnuť ako celok a žiadame rezort materiál prepracovať. Materské školy patria  aktuálne do kompetencie samospráv a sú financované z podielových daní. Pri plánovanej zmene financovania  prejdú kompetenčne pod štát, ktorý bude MŠ financovať tzv normatívom na počet  žiakov. ÚMS vidí zásadný problém v tom, že štát samosprávam zoberie časť podielových daní určený pre aktuálny počet detí. Po roku 2026 očakávame pokles  záujmu o umiestnenie detí do materských škôlok v dôsledku znižujúcej sa pôrodnosti na Slovensku. Mestá  však prídu o  tieto  peniaze natrvalo.  Z našich skúsenosti z financovania preneseného výkonu sa však iba rozšíri napätie a diskusia o dostatku zdrojov, pretože celoplošný normatív nebude dostačujúci  všade. Už dnes je zrejmé, že  navrhovanou zmenou sa zníži fiškálna sloboda miest, mestá stratia časť manévrovacej schopnosti, možnosť vynakladať časť daňových príjmov podľa vlastných potrieb na základe dohody s občanmi, so súkromným sektorom, a stratia tiež  možnosť flexibilne reagovať na meniace sa podmienky v jednotlivých mestách. Všetko toto je v rozpore s myšlienkami pokračovania decentralizácie verejnej správy, ktorú  ÚMS dlhodobo presadzuje.

Stanovenie maximálnej výšky príspevku na sumu najviac 1,5% priemernej mzdy v okrese, vnímame ako obmedzenie kompetencie samospráv a zavedenie ďalšieho regulatívu zo strany štátu.  Na základe informácie z niektorých našich členských miest vieme, že niekde sa bude výška tohto poplatku približovať nule – práve vzhľadom na výšku priemernej mzdy v danom okrese.  Alebo, bude v tak zanedbateľnej výške, že samotná administrácia  výberu poplatku bude finančne náročnejšia, ako výška výberu. K predmetnej novele ÚMS uplatnila zásadné pripomienky a pravidelne rokuje na odbornej pracovnej skupiny ÚMS pre oblasť školstva.

Vnímame tiež zásadne rozdielny prístup v politike štátu vo vzťahu k súkromným a obecným materským školám. Je zrejmý nerovný prístup v nastavovaní finančných a ďalších podmienok fungovania súkromných materských škôl a materských škôl zriadených obcou. Súkromné materské školy majú užšie spektrum povinností, ktorými sú povinné sa zaoberať, napr. spádovosť, podporné tímy a pod., pretože tieto povinnosti riešia obecné materské školy, s čím sú na ich strane prirodzene spojené aj zvýšené finančné náklady. Napriek tomu v ekonomickej rovine sú súkromné materské školy zvýhodňované a obecné materské školy obmedzované a limitované a na prevádzku svojich materských škôl musia hľadať iné zdroje financovania. Pokiaľ by malo takéto nastavenie pretrvať, je možné, že samosprávy postupne v oblasti poskytovania výchovy deťom prenechajú priestor súkromným zriaďovateľom, nakoľko prevádzka materských škôl sa môže stať za takto štátom nastavených podmienok neudržateľnou.

Výzva pre vládu SR o  urýchlené riešenie financovanie služieb samospráv poskytovaných cudzincom s dlhodobým pobytom na Slovensku - Únia miest je presvedčená, že rast počtu ekonomicky aktívnych cudzincov je pre hospodársky rozvoj Slovenska nevyhnutnosťou. Preto podporujeme zámery vlády SR, ale aj požiadavky zamestnávateľských zväzov, a chceme čo najviac prispieť k integrácii cudzincov v mestách, kde žijú. Považujeme však za nespravodlivé voči časti miest a obcí, ale aj voči cudzincom,  ak poskytovanie služieb pre nich nie je zohľadnené v žiadnom štátnom mechanizme finančného vyrovnávania a majú byť financované najmä na úkor trvalo bývajúcich obyvateľov miest a obcí. Takáto situácia neprispieva k deklarovanému cieľu vlády SR podporovať ich zamestnávanie a integráciu. Vyzývame preto vládu SR, aby vyriešila financovanie služieb samospráv pre cudzincov s dlhodobým pobytom na Slovensku.

Od roku 2004 tvorí, popri miestnych daniach, rozhodujúci podiel na príjmoch slovenskej územnej samosprávy podiel na dani z príjmu fyzických osôb. Zákon stanovil, že výnos dane sa rozdeľuje obciam a vyšším územným celkom "podľa kritérií, ktoré ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením". Celý systém finančného vyrovnávania rôznych záťaží miest, obci a regiónov, vrátane kritérií prerozdeľovania dane, stanovených v nariadení vlády č. 668/2004 Zb., nebol od jeho schválenia, posudzovaný a upravovaný. Opakovane poukazujeme na to, že súčasný systém už roky nezohľadňuje zmeny rámcových podmienok ( napr. demografické, klimatické, priestorový pohyb obyvateľov ), ale aj legislatívne zmeny ( nové úlohy pre obce, zmeny v zákone o dani z príjmu,....), ktoré zásadne zasiahli do pôvodných princípov fungovania miest a obcí. Medzi zásadné zmeny, od roku 2004, možno zaradiť aj vývoj počtu cudzincov, ktorí majú na Slovensku povolený pobyt. Ich počet dosiahol, podľa Prezídia policajného zboru, k 31.12.2023 počet 311 406 a vzrástol medzi rokmi 2004 a 2023 takmer jedenásť násobne. Cudzinci pracujú pre spoločnosti, ktoré sídlia v zhruba jednej tretine obcí a miest Slovenska, ktoré im majú poskytovať, a poskytujú, verejné služby.  Z týchto dôvodov považujeme výzvu vláde SR za relevantnú a sme pripravení o téme ďalej rokovať.

Únia miest Slovenska reprezentuje 24 členských miest a zastupuje viac ako jeden milión obyvateľov Slovenska. Aj preto veríme, že hlas našich miest má, aj pri riešení  tejto témy, svoju váhu a svoj prínos.