Plán obnovy nie je dar - kľúčové je pripraviť sa na jeho implementáciu v praxi

Po dokončení Plánu obnovy a odolnosti Slovenska, ktorý aktuálne posudzuje Európska komisia, čaká krajinu ešte náročnejšia časť - dobre sa pripraviť na jeho implementáciu v praxi a to kvalitným Zákonom o mechanizme na podporu obnovy a odolnosti a nastavením efektívnej implementačnej štruktúry. Toto rozhodne o tom, ako efektívne a zmysluplne sa peniaze, z najväčšieho balíka peňazí v histórii EÚ, na Slovensku použijú. Slovensko má unikátnu možnosť investovať európske zdroje do ozdravenia ekonomiky a spoločnosti po koronakríze. Samosprávy sú pre implementáciu Plánu obnovy v praxi, a pre naplnenie cieľov potrebných reforiem, kľúčové, keďže práve oni budú realizovať konkrétne projekty vo svojom území. Zákon prešiel pripomienkovacím procesom a je na programe najbližšieho rokovania vlády SR. Jana Červenáková, výkonná viceprezidentka Únie miest Slovenska (ÚMS): „Všetko musí byť nastavené tak, aby sme jedným úkonom vyriešili čo najviac aktuálnych a existenčných problémov naraz. Komplikované nastavenie mechanizmov, koordinácia aktivít a komunikácia medzi rezortmi a relevantnými partnermi však stále zlyháva. Príprava strategických dokumentov a legislatívy zaostáva, čím sa opäť raz dostávame pod časový tlak a môže sa ľahko stať, že tento obrovský balík peňazí nebude použitý tak, aby občania pocítili jeho spravodlivé a efektívne využite. Plán obnovy nie je dar z EÚ, je to úver, ktorý budeme musieť splácať.“ Únia miest Slovenska oceňuje odhodlanosť mimovládnych organizácií, ktoré sa od prvých správ o príprave Plánu obnovy snažia o nadviazanie konštruktívneho dialógu, ktorý povedie k čo najlepšiemu využitiu prostriedkov z Fondu obnovy a odolnosti. Práve spolupráca a zapojenie odbornej verejnosti do prípravy a implementácie Plánu obnovy sú dôležitou podmienkou jeho kvalitného a úspešného prevedenia. Snahou organizácií bolo dosiahnuť aj to, aby bola účasť samospráv, neziskového sektora ale aj iných dôležitých hráčov zakomponovaná do procesu príprav a implementácie. Zatiaľ sa však zdá, že kvalitnej participácii zostávajú dvere zatvorené. ÚMS dlhodobo kritizuje, že príprava Plánu obnovu slovenskou vládou prebiehala neštandardne a bez riadnej komunikácie so samosprávami, ktoré najviac poznajú, aké sú reálne nedostatky a možnosti zlepšenia v ich území. ÚMS zaslala pripomienky k viacerým oblastiam. Za jednu z rozhodujúcich považuje inštitucionálnu zmenu (Reforma územnej samosprávy a miestnej verejnej správy, Reforma financovania), pretože ak nemáme správne nastavené inštitúcie, tak nedokážeme využiť potenciál Slovenska. Nakoniec tá je aj jednou z priorít súčasnej vlády. Kľúčové je nezabúdať aj na to, že takmer 40% z vyčlenených zdrojov musí smerovať do riešenia ďalšej aktuálnej existenčnej hrozby - klimatickej zmeny a klimatickej krízy. Úlohou Slovenska je znížiť emisie v energetike, v priemysle, doprave, či v sektore budov a nastaviť nové mechanizmy, ktoré povedú krajinu ku uhlíkovej neutralite a udržateľnému spôsobu fungovania spoločnosti. To všetko má našu krajinu posunúť k hlavnému cieľu – reformovať krajinu a naštartovať zelenú, udržateľnú ekonomiku po pandémii. Na Slovensku však stále absentuje regionálna energetická politika, chýbajú kapacity aj systémový prístup k čerpaniu verejných financií. Európska komisia členským štátom prízvukuje, že tieto prostriedky sú pôžičkou od budúcich generácií a apeluje na to, aby neinvestovali do oblastí, ktoré budú o pár rokov zastaralé, lebo takáto príležitosť sa už nezopakuje. Aj v tomto je úloha organizácii tretieho sektora a samospráv nezastupiteľná. ÚMS bude podporovať všetky iniciatívy, ktoré povedú k efektívnemu zmysluplnému využitiu prostriedkov Plánu obnovy v spojení s využitím prostriedkov nového PO 2021 -2027 pre riešenie kľúčových problémov Slovenska.